Kto ma pozná, ten vie čo a ako a kto nie, ten nemá ani šajnu.
No dobre, až taký na slovo skúpy nebudem (i keď som to plánoval). Asi vás moja osoba predsa len zaujíma, keď ste sa tu dostali.
Moje meno je... no, to každý z vás po chvíli ja tak zabudne (v lepšom prípade skomolí), škoda ho tu teda spomínať. V spletitom svete internetových fór a serverov sa objavujem pod dvoma nickmi: Enarion, alebo Sarazin. Záleží od okolností, nálady a aktuálnej situácie Singapúrskej burzy. Vcelku som absolútne nepatrná, namyslená a nudná osoba, ktorá verí, že svet sa netočí kolo nej. A práve preto s ním treba rázne zatočiť!
Narodil som sa, pochádzam, žijem, chcem naďalej žiť (a dúfam že raz i zomriem) na severe nášho maličkého Slovenska, v tieni hôr, v zajatí večného snehu, kde líšky, hlavne tie besné, dávajú dobrú noc. V obci, ktorej meno vám síce nič nehovorí, ale je také pekné, že ho jednoducho musím spomenúť: Snežnica. V zime radosť pozrieť z okna na tie záveje, snehom obťažkané stromy a líšky, hlavne tie besné, prehrabávajúce sa v odpadkoch. Jedným slovom idylka, no tá pomíňa vo chvíli, keď sa vám zachce nejakých pokročilejších výdobytkov civilizácie (základ, teda plyn, elektriku, káblovku a mobilné pokrytie, už máme!, ako je napríklad poriadny internet, umenie či nebodaj kultúra. To treba šliapať cez všetky tie záveje až do (nie celkom a predsa ďalekej) Žiliny.
Slovami básnika to je „život v láskavom lone prírody“. Slovami reálne uvažujúceho človeka „pekné, ale nepraktické", no a ako sa poznám, práve preto sa mi tu tak veľmi páči.
Od celkom malička som bol nezbedník až strach, neskôr to bolo ešte horšie a dnes už zreteľne spejem na koniec môjho krátkeho sebadeštruktívneho života. Hehe. Samozrejme, že už od malička som mal fantáziu viac než bujnú. Najskôr som ju využíval na uveriteľne neuveriteľné klamstvá, no potom som spoznal čaro literatúry, začal hltať všetko čo malo hlavu, pätu, peknú obálku a názov začínajúci sa na S.
V tých rokoch, keď ľudia vypínajú na pár rokov mozog, aby si mohli pokojne užiť puberty, som bol úplný blázon do vesmírnych lodí, astronómie, astrofyziky, optiky, akustiky, technológií, vedy, strelených teórii a (predovšetkým) Hviezdnych vojen. Presnoril som obecnú knižnicu, aby som objavil voľajakú sci-fi literatúru, no márne, pretože kým romantické príbehy pre tridsiatničky s nadváhou (áno, táto časť civilizácie - nadváha - k nám bez problémov prenikla) zaberali niekoľko regálov, sci-fi by ste tu hľadali márne. Vedel som, že určite niekde nejaká existuje, no vo svojej naivite som myslel, že jej je málo (o vypínaní mozgu na pár rokov som už písal, nie?) a preto som sa rozhodol napísať dáku pre seba. Takto nevinne som začal písať.
No časom som sci-fi opustil, skúšal kadečo a nakoniec, len pred pár rokmi, som zakotvil u fantastiky. Asi definitívne.
Vďaka masívnej reklame (aj táto časť civilizácie sa k nám dostala, káblovku máme) som bol donútený všimnúť si Pána prsteňov (ono v jednom čase sa na nás vyvalil Harry aj Frodo, ale ja som si po prečítaní niekoľkých recenzií v niekoľkých časákoch zvolil Froda). Sadol som na sane, zapriahol dunča a vyrazil do Žilinského supermarketu kúpiť Spoločenstvo prsteňa. Malo to hlavu i pätu, peknú obálku a názov na S, tak prečo nie?
No a od vtedy je pre mňa fantastika alfou i omegou, i keď pravda čítam kadečo poučné (astronómia, teológia, história staroveku i stredoveku, mýty, technická literatúra...) i nepoučné (Adams, Coelho, Eco, Vadas, Herbert, Brown, Murakami, Machiaveli, Kafka, Marquéz, slovenských poviedkarov...).
Pri výbere strednej školy som sa musel skloniť pod ťarchou faktu, že žiadna SSŠ (Stredná Spisovateľská Škola) neexistuje a vybrať si niečo iné. Nuž a keď som si mal vybrať dačo iné, vybral som si školu o ktorej bolo známe, že to je flákareň nad flákarne. Lenže to som až do maturity ľutoval, lebo aj keď to bola flákareň, bola to nepredstaviteľná nuda! Možno preto som mal aj rekordné absencie... pamätám sa, ako som pil kávičku pod kníhupectvom Artforum a čítal Pracheta, kým moji spolužiaci museli predstierať, že počúvajú našu profesorku fyziky. Chvíľami to boli pekné časy.
Napriek odporúčaniam, sklamaniam a začudovaným otázkam okolia som možnosť ísť študovať na VŠ veselo odignoroval. Radšej som vstúpil do pracovného pomeru v jednej automobilke pri Žiline, v ktorej veselo pracujem podnes. A ak ma nevyhodia (čo je celkom možné vzhľadom na práve prebiehajúcu finančnú krízu), budem tam ešte veľmi dlho pracovať.
Po nociach, ránach, večeroch a víkendoch sa vzdelávam čítaním, skúšam šťastie písaním, budujem v Civ4 a po novom udržujem v existencii aj tieto stránky.
Rozčítané „veci“:
R. A. Knaak; Studna věčnosti – Prečítal som len pár prvých strán, no už tuším, že kniha sa nijak zásadne nebude líšiť od Legendy o Humovi. Legenda o Humovi bola najhoršia kniha ktorú som minulý rok čítal, tak myslím, že tento rok si svoju najhoršiu knihu prečítam čo najskôr - nech to mám za sebou!
Miloš Ferko; Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku - Netuším kto vymyslel a kto schválil obálku, ale určite nebolo v jeho úmysle knihu predať. Keby som nevedel, o čo "GO", po knihe v živote nesiahnem. Cyklus o Olge Stadnickej je v podstate fajn vec, lenže už z prvých stránok je jasné, že ujo Miloš sa rozhodol potrápiť bežného čitateľa. Ale proesorky (a profesori) slevenčiny pri prekombinovaných vetách určite mľaskajú blahom.
N. Stephenson; Rtuť – Vcelku fajn kniha, len má jeden zásadný problém: je písaná v prítomnom čase. A zisťujem, že čítanie takého druhu knihy v prítomnom čase mi kto vie ako nejde.
Dočítané „veci“:
Jim C. Hines; Goblin hrdina Po prvej časti som prečítal aj druhú knihu o inteligentnom goblinovi, ktorý sa rozhodol prežiť všetky tie strasti goblinského života. Veľmi vtipná vec berúca tradície hrdinskej (DrD) fantasy z toho vtipnejšieho konca.
M. Žamboch; Koniáš a jeho svet Poviedky o tulákovi Koniášovi. Zámerne drsná fantastika. Koniáš je fajn postava, len tie poviedky pokrivkávajú.
Jaromír Slušný; Historie mučení – Veľmi pútavo písaná kniha o mučení v priebehu tisícročí! Informácie a zaujímavosti z každého kúta sveta, z každej väčšej ríše a mám pocit, že je v nej o mučení a trestoch úplne všetko.
Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi - Zbierka "hororových" poviedok od rôznych slovenských autorov v originálnej úprave. Fajn vec.
To je na teraz všetko, no ak sa niečo dôležité zmení, určite tento článok upraviť zabudnem.