Pán prsteňov
Autor:
J. R. R. Tolkien (John Ronald Reuel Tolkien)
Originálny názov:
The Lord of The Rings
Krajina:
Velká británia (EN)
Rok vydania:
1954-1956
Rok prekladu:
2001-2002
Vydavatelstvo:
Slovart
Počet strán:
453+375+430 (1258)
Cena kusu:
299 sk (897sk)
Slovenské názvy častí:
Originálne názvy častí:
Spoločenstvo prsteňa
The Fellowship of the Ring
Dve veže
The Two Towers
Návrat kráľa
The Return of the King
"Žeravý bol, keď som ho prvý raz chytil, žeravý ako uhoľ a spálil mi ruku, až sa bojím, že mi tá bolesť nikdy neprejde. Chladne, keď toto píšem, a ani čo by sa zmenšoval, hoci nič nestráca z krásy ani tvaru. Písmo na ňom, sprvoti zreteľné ako červený plameň, bledne a už sa ledva dá prečítať..."
Hobit publikovaný v roku 1937 nebol prvým dielom profesora Tolkiena, ale až toto dielo zo Stredozeme zaujalo anglických čitateľov natoľko, že bolo možno hovoriť o úspechu. Tolkienov Hobit sa stal v Anglicku najpredávanejšou knihou roka a na nátlak nadšených čitateľov sľúbil (i keď neveľmi ochotne) napísať pokračovanie. A po rokoch stvoril trilógiu Pán prsteňov (1954-1955), ktorá prekonala i najsmelšie očakávania a zožala v úspech v Británii, západnej Európe a nakoniec aj na Americkom kontinente. Aby ste si vedeli predstaviť jeho úspech, poviem, že Tolkien zinkasoval za anglické vydanie Spoločenstva prsteňa šek na sumu vyššiu, ako bol jeho celoročný profesorský plat (pracoval na Oxforde, kde platy nikdy neboli nijako nízke). Pán prsteňov nie je pre každého, najskôr treba mať niečo odčítané a (pokiaľ možno) i niečo odžité.
Samozrejme, že do východnej Európy ošiaľ nedorazil (dôvodom bola slávna železná opona), dokonca si najvyšší súdruhovia (ktorý na rozdiel od biednych občanov dobre vedeli, čo sa vo zvyšku Európy deje) mysleli, že celý Pán Prsteňov je len veľmi dobre zamaskovaná kritika socializmu. Veď posúďte: veľké priemyselné impérium na východe (ZSSR) vedené diktátorom Sauronom (Stalin) sa snaží pohltiť celú Stredozem (Európu). Na opačnej strane je tu poľnohospodársky založené Grófstvo (Anglicko) plné svojráznych obyvateľov, pomoc z vyspelého západu (USA) a tak ďalej.
Ale vykašlime sa na problémy socializmu, poďme na problémy Stredozeme. Zápletka v Pánovi prsteňov je skutočne veľká (ide o osud sveta), aj keď jej riešenie tkvie v malom a nenápadnom prsteni. Je to ten prsteň, ktorý "našiel" hobit Bilbo a zdedil ho jeho synovec Frodo, jeden z hlavných hrdinov trilógie. Opäť sa tu motá všadeprítomný Gandalf (na obrázku), ktorý si svojou neskonalou bystrosťou všimne, že prsteň je čírou náhodou ten, po ktorom pátra sám Sauron Veľký (ohnivé oko), aby získal späť svoju niekdajšiu moc. A tak ho teba ísť zničiť.
Začiatok, kým opustia Staroles, je miestami rozvláčny, no potom sa to trošku rozbehne. Do príbehu vstupujú postavy tajomné, Gandalf je nevedno kde a čierny jazdci, Sauronovi prisluhovači, sú takmer všade...
Hobiti utekajú do elfského sídla, kde hľadajú ochranu. No prsteň sa dá zničiť len v samotnom srdci Mordoru, do ktorého vedú dve cesty, pričom jedna je nebezpečnejšia než druhá. Nikoho nenapadne, že by tam mohli poslať prsteň po skalnom orlovi. Namiesto toho vychystajú spoločenstvo prsteňa zložené s dobrovoľníkov z rozličných častí sveta, na čele s čarodejom Gandalfom Šedým (neskôr Bielym).
Gandalf ich vedie dobre, pričom cestou stíha zabiť posledného Balroga, zachrániť kráľovstvo Rohan, zlomiť moc zradcu Sarumana a vlastne všetko možné. Stredozem je tak úžasne stvorený svet, že väčšina autorov vysokej fantastiky chtiac-nechtiac čerpá práve z nej.
Tolkienov Pán prsteňov sa vyznačuje predovšetkým dôkladnými opismi, dejinami vymyslenými tak dobre, až sa zdá, že nemôžu byť vymyslené, pochmúrnou atmosférou všadeprítomnej vojny (ktorú autor na vlastnej koži zažil – bojoval vo francúzskych zákopoch počas prvej svetovej vojny). Niektoré postavy sa vyznačujú silnou životnou filozofiou (Stromobrad, Gandalf), charizmou (Aragorn, Faramir, Boromir a Eómer), iné si získali moje sympatie takmer nadľudským odhodlaním (Eówyn) zmeniť svoj život.
Postavy sú skúšane osudom tak uveriteľne, až je to neuveriteľné: Gríma (radca i zradca kráľa Theódena), Boromir (ktorý zaútočil na priateľa neovládnuc svoju túžbu), Theóden (príliš slabý kráľ, aby bez pomoci dokázal čeliť hrozbám vojny), Denethor (v podstate dobrý a silný vodca, no zasiahnutý na jeho najcitlivejšom mieste), alebo aj verný záhradník Sam (ktorý na síce zradí len na krátky okamih, ale predsa).
Na prvý pohľad sa zdá, že dobrí a zlí sú jasne vymedzení, no postupne vyplávajú na povrch dobré i temné stránky každého z hrdinov - ani Frodo v poslednej chvíli neodolá a práve on, najdôležitejšia osoba „tej dobrej strany“, si nasadí prsteň...
Svetlá stránka:
- Perfektná zápletka
- Pochmúrna atmosféra
- Filozofická rovina
- Pekné elfky
Temná stránka:
- Dôkladné opisy
- Nie príliš zábavný začiatok
- Krkolomné mená (pre slovákov)
- Zlý Sauron!
Čitateľnosť:
30%
Originalita:
90%
Dej:
95%
Čaro:
60%
heh
(AmonSoul, 2. 11. 2010 16:32)